Obezita

Obezita, tučnota alebo adipozita je definovaná ako chronické ochorenie pri nadmernom ukladaní energetických zásob v podobe tuku z rôznych príčin pri nerovnováhe príjmu energie, t.j. keď je príjem väčší ako jej výdaj. Najčastejšie je však príčina multifaktoriálna, a to kombinácia väčšieho energetického príjmu, nedostatku pohybu, dedičných vplyvov, psychických vplyvov a spôsob výživy v detstve (tzv. primárna obezita). Zriedkavo ju spôsobuje iné ochorenie alebo ako dôsledok nežiadúcich účinkov špecifických liekov podávaných pri rôznych diagnózach (tzv. sekundárna obezita).

Obezita môže byť androidného typu, tzv. mužský alebo centrálny typ, s rozložením tuku v oblasti trupu a brucha, ktorý sa považuje za zdravotne rizikovejší. Pri tomto type obezity dochádza k zmnoženiu viscerálneho tuku v dutine brušnej, ktorý obaľuje orgány brušnej dutiny a ukladá sa do nich (preto viscerálny) a je vysoko metabolicky aktívny. Okrem iného takýto typ tukového tkaniva produkuje hormóny a cytokíny, ktoré sprostredkujú ďalší nárast obezity a vznik jej metabolických komplikácii. Druhý typ je gynoidný, tzv. ženský typ, u žien vo fertilnom veku s hromadením tuku s prevahou v podkoží do oblasti bokov alebo typických miest, ktorý je „menej“ škodlivý. Avšak v klimaktériu a po ňom aj u žien začne prevládať androidný (zdravotne rizikovejší) typ obezity. 

Obezita je jedno z najrozšírenejších ochorení v civilizovanom svete a jeho výskyt rýchlo stúpa. V epidemiologickej štúdii IDEA Slovensko z r. 2006 sa tiež ukázala vysoká prevalencia nadváhy a obezity, ktorá dosiahla až 38 % pacientov, ktorí prišli ku svojmu praktickému lekárovi. V roku 2025 sa dokonca počíta, že obézna bude polovica populácie, čo je alarmujúce najmä ak berieme do úvahy príčiny obezity, a že prostriedky na prevenciu sú všetkým dostupné „na dosah ruky“.

Hlavnými príčinami obezity sú: 

• nevhodný spôsob stravovania, nevhodné množstvo a zloženie stravy – prebytok karbohydrátov obsiahnutých najmä v múčnych výrobkoch všetkého druhu (múka, rafinovaný cukor) a tukov, jednoduchý prístup k potrave („fast food“).  
• nedostatok pohybovej aktivity – nízka potreba fyzickej práce v zamestnaní aj pri zaisťovaní denných potrieb, sedavý spôsob života, lenivosť.
• metabolické faktory – nízky pokojový výdaj energie, miera termogenézy (premeny energie na teplo), intenzita metabolických pochodov v organizme.
• psychické faktory – lenivosť, kompenzácia nudy, stresu, depresii a pod. jedením, bulímia.
• vplyv prostredia – preberanie stravovacích návykov a životného štýlu.
• hormonálne odchýlky a endokrinné ochorenia – k obezite vedie Cushingov syndróm, hypothyreóza, a stavy so zmenenou hormonálnou rovnováhou, napr. tehotenstvo.
• vplyv liekov – priberanie na váhe je nežiaducim účinkom hlavne hormonálnych prípravkov – glukokortikoidy, inzulín a antidiabetiká na báze sulfonylurey, hormonálne kontraceptíva, ale aj psychofarmaká, najmä klasické neuroleptiká.

Na stanovenie diagnózy závažnej obezity postačí samotný pohľad na pacienta, podrobnejšie vyšetrenie je potrebné k stanoveniu stupňa závažnosti, príčiny obezity a jej následkov. Základom je stanovenie výšky a telesnej hmotnosti pacienta. Z nich sa vypočíta index telesnej hmotnosti (body mass index, BMI), ktorý je len základným a najviac rozšíreným ukazovateľom pre nadváhu a obezitu. Nevypovedá však o podiele hmotnosti tuku a svalovej hmoty, ani o type obezity. Detailné analýzy zloženia tela dnes už umožňujú prístroje založené na neinvazívnej metóde pomocou BIA (Biolectric Impedance Analysis), ktorá je navrhnutá na meranie celkového zloženia tela a dokáže o ňom poskytnúť oveľa presnejšie údaje ako len samotná metóda BMI a liečba obezity môže byť o to cielenejšia a „ušitá na mieru“ konkrétnemu klientovi.

Mechanické komplikácie obezity sú spôsobené vysokou hmotnosťou a masou telesného tuku. Patria sem najmä poruchy pohybového aparátu (poškodenie váhonosných kĺbov, chrbtice) s rozvojom artrózy, bolesťami chrbta a poškodením medzistavcových platničiek, častejšie vznikajú aj úrazy. Masa tuku spôsobuje obmedzenie dýchania, kožné choroby spojené so zhoršeným hojením rán.

Metabolické a z nich vyplývajúce kardiovaskulárne komplikácie obezity sú vysoký krvný tlak, ischemická choroba srdca, infarkt myokardu, cievna mozgová príhoda. Obezita podporuje a je predispozíciou k rozvoju metabolického syndrómu, častokrát vznikajú endokrinné poruchy, predispozícia k niektorým typom nádorov a ďalšie ochorenia.

Liečba obezity je komplexná a zahajuje diétou so zníženým obsahom energie, zvýšením pohybovej aktivity a intervenciou k zmene životného štýlu. Pri nedostatočnom účinku (rezistencii) sa potenciálne pridáva farmakoterapia. Chirurgické metódy liečby nastupujú až v prípade zlyhania diéty so zmenou životného štýlu, prevažne u závažnej obezity so zdravotnými komplikáciami.

Diéta je najdôležitejším liečebným opatrením jej základom je navodenie negatívnej energetickej bilancie. Hlavnou zásadou je celoživotná úprava stravovania, krátkodobé diétne opatrenia nemajú trvalý účinok. Hlavné diétne zásady sú: pravidelnosť v jedle, rovnomerné rozdelenie energie a sacharidov počas celého dňa (aby nedochádzalo k hladovaniu a veľkým výkyvom glykémie), zníženie obsahu tukov, dostatok vlákniny, vitamínov a minerálov. Diétny režim musí byť vždy doplnený aj zvýšenou fyzickou aktivitou.

Zvýšenie fyzickej aktivity má priaznivý vplyv nielen v znížení telesnej hmotnosti, ale aj v zlepšení celkového zdravotného stavu pacienta. Paradoxne aj obézni, ale fyzicky aktívni ľudia („fit-fat“) môžu mať lepšiu zdravotnú prognózu, ako štíhli necvičiaci. Pohybová aktivita by mala trvať 45 minút, najmenej trikrát týždenne, alebo ekvivalent 75 minút rýchlej chôdze denne, v rámci prevencie 30 minút. Fyzická aktivita nemusí byť súvislá a môže byť vykonávaná aj v rámci stanovenia určitých pravidiel v každodennom živote. Fyzická aktivita je súčasne prevenciou aterosklerózy a srdcovocievnych ochorení. Výber fyzickej aktivity musí byť individualizovaný a „šitý na mieru“ pre klienta podľa jeho aktuálneho zdravotného a fyzického stavu s prihliadnutím na výsledky vyšetrení spomínaných vyššie. 

Ďalšími (len doplnkovými) modalitami liečby obezity sú lieky alebo chirurgická liečba avšak tieto typy terapie nespadajú do kategórie prirodzených (prírodných) liečebných metód, a preto sa tu o nich zmieňujeme len heslovito.

„Úspešná liečba obezity je komplexná, spočíva v presnej analýze zloženia tela, individuálnom prístupe ku klientovi s nastavením konkrétnych spoločných cieľov, získanie jeho dôvery a spoločne dosiahnuť zmenu v myslení a motiváciu na celoživotnú zmenu stravovania s komplexnou zmenou životného štýlu. Vždy je jednoduchšie schudnúť ako si dosiahnutú cieľovú hmotnosť udržať, a tak zabrániť „jojo efektu“.

MUDr. Boris Bánovský, lekársky riaditeľ SLKP, a. s